Keď som chodila na základnú školu, mojou obľúbenou činnosťou bolo premýšľanie o svete v roku 2000. Vtedy to bola taká vzdialená budúcnosť, že som si mohla predstavovať čokoľvek. Podporovali ma v tom naše učiteľky, vtedy ešte súdružky, svojimi zadaniami výtvarných alebo slohových prác na túto tému.
Už je to dávno
Samotný fakt, že sa toho dožijem a budem už dávno dospelá a možno budem mať aj deti, bol pre mňa nepredstaviteľný. Takže predstava, že tu budú všade roboti a budeme cestovať hoci aj do práce raketami, bola v tomto kontexte rovnako prijateľná. Roky však bežali a nič závratného sa nezmenilo, teda okrem režimu, ale to som si v detskej mysli predstaviť nedokázala. Dospela som, našla si zamestnanie. Posledný rok pred zmenou storočia kolovali správy o zániku sveta v súvislosti s problémami so zmenou letopočtu v počítačovej sieti. Našťastie, nič také sa nestalo a tak môžem s čistým svedomím vyberať dokonca aj novoročenky 2016. A zase všetkým zaželať, aby sa im splnili všetko, čo za splnenie stojí a nestretlo ich nič, čo by ich nepotešilo.